Tiež pri výzdobe sa snažím dodržať historickú vernosť techník a vzorov. Väčšina dochovaných zbraní nesie nejakú, hoci len jednoduchú formu výzdoby. Je to zrejme dané tým,že majstri vždy mali tendenciu nejakým spôsobom obzvláštniť, zestetičniť svoj výrobok a tým ho odlíšiť od konkurencie a zvýrazniť krásu a kvalitu svojej práce. Preto často nachádzame "niečo navyše"- sekanú, alebo pilovanú výzdobu aj na jednoduchých mečoch určených na použitie v boji. Uvediem tu základné techniky, ktoré používam pri výzdobe zbraní.

RYTINA

Zrejme najstarší (popri maľbe) spôsob zdobenia predmetov. Vyskytuje sa už v dobe kamennej. Princíp spočíva v odrezávaní materiálu ostrým nástrojom - rydlom. Rytina môže byť plošná, kde sú do podkladu vyryté línie tvoriace motív, alebo plastická, kde pozadie ustupuje a motív tvorí reliéf. Niekdy, na tenších súčiastkách je pozadie úplne odstránené a vtedy sa hovorí o prerezávaní - prelamovaní. V minulosti sa používal iný štýl rytia ako dnes a staré rytiny majú svoj charakteristický vzhľad, pričom každá doba má svoje typické motívy ako aj štýl práce. Rytina je tiež základom pre viaceré iné výzdobné techniky.

  

TAUZIA

V minulosti veľmi rozšírená technika, používaná od doby bronzovej.Spočíva v zaklepávaní drôtu,alebo plieškov z farebne odlišného kovu do rybinových,tzn.navrchu užších drážok v základnom materiáli. Tauzia môže byť plošná, ak je povrch zarovnaný do roviny so základným materiálom, alebo plastická ak motív vystupuje nad povrch.

      

PLÁTOVANIE

Ide o naklepávanie tenkých fólií z mäkkého kovu na zdrsnený povrch väčšinou železného predmetu.

NIELLO

Technika používaná hlavne pri výzdobe strieborných a zlatých predmetov. Používala sa už v starom Ríme a v dobe sťahovania národov. V menšej miere počas celého stredoveku a udržala sa až do 19.-20. stor. Ide o zaplnenienie rýh vyrytých v základe zmesou získanou tavením striebra so sírou a inými prímesami. Po nanesení do rýh sa prášková zmes roztaví a tým dokonale vyplní rytinu a spojí sa z podkladom. Po preleštení vynikne lesklý čierny ornament na kovovom základe. Veľmi obľúbená bola táto technika vo východnej európe - Byzancií neskôr v Rusku, kde sa v niektorých oblastiach udržala a bola obľúbaná až do 20. stor.

CIZELOVANIE

Ďalšia s veľmi starých výzdobných techník. Na rozdiel od rytiny, tu sa materiál neuberá, len sa nástrojmi tzv. čakanmi formuje do zamýšľaného tvaru. Môže ísť o tenký plech, ktorý sa na podložke pretepáva do reliéfu, alebo o dotvarovávanie pevného, odliateho alebo vysekaného motívu. Týmto spôsobom sa zvyčajne spracúvajú neželezné kovy, ale dá sa použiť aj na mäkkej oceli.

 

  

 

Okrem týchto techník výzdoby kovových predmetov využívam v menšej miere aj rezbu do dreva a kosti, vytláčanie do kože a pod. Pri dekorácii rukovätí a pošiev.